Slovenský národný archív

Identity area

Identifier

Authorized form of name

Slovenský národný archív

Parallel form(s) of name

  • Slovak National Archive

Other form(s) of name

Type

  • National

Contact area

Type

Address

Street address

Drotárska cesta 4072/42

Locality

Bratislava

Region

Country name

Slovakia

Postal code

81102

Telephone

02/62801190

Fax

Note

Description area

History

Slovensko v minulosti nebolo samostatným štátnym útvarom, ani osobitným správnym celkom uhorského štátu. Preto sa o jeho ústrednom, respektíve národnom archíve do roku 1918 nedá hovoriť. Slovensko však bolo krajinou s veľkým bohatstvom archívneho materiálu uloženým v mestských, župných, cirkevných a rodinných archívoch, ktoré podľa vtedajších predstáv mohli tvoriť jadro ústredného archívu.
Vznik Československej republiky roku 1918 nastolil aj otázku organizácie archívov a archívnictva na Slovensku. Ani jeden z vypracovaných návrhov však neuspel.
Roku 1928, po zrušení župného zriadenia a reorganizácii verejnej správy, bolo na Slovensku ustanovené krajinské zriadenie. Slovenská krajina sa stala politicko-správnym subjektom reprezentovaným Krajinským úradom, na čele ktorého stál krajinský prezident. Výnosom Prezídia Krajinského úradu č. 19355/prez. z 28. septembra 1928 bol vytvorený Krajinský archív. Do jeho správy patrili archívne fondy bývalých žúp (zostali však uložené na svojich pôvodných miestach), registratúra zaniknutého Ministra ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska, expozitúry ministerstiev, ktoré dovtedy fungovali na území Slovenska a tvoriaca sa registratúra Krajinského úradu.
Krajinský archív zanikol 31. 12. 1939. Po ňom jeho agendu a dočasnú správu archívov Bratislavskej a Komárňanskej župy prevzal referát pri prezídiu Ministerstva vnútra s názvom Archív Ministerstva vnútra, ktorý sídlil v budove bývalého župného domu v Bratislave.
Archív Ministerstva vnútra spolupracoval s ústrednými archívmi vo Viedni a Budapešti a pripravoval podklady na zriadenie ústredného štátneho archívu na Slovensku.
Archív Ministerstva vnútra, bez možnosti oprieť sa o legislatívnu normu, prešiel roku 1945 pod správu Prezídia Povereníctva vnútra a naďalej pokračoval vo svojej činnosti pod názvom Archív Povereníctva vnútra. Zostal v priestoroch bývalého župného domu, v núdzových podmienkach, čo do značnej miery ovplyvnilo jeho činnosť. K čiastočnej náprave došlo v roku 1951, kedy boli v celom štáte zriadené krajské archívy. Na Slovensku boli krajské archívy zriadené na základe výnosu Povereníctva vnútra čís. 368/3-29/9-1949-P2 pri krajských národných výboroch. Aj napriek vyvinutému úsiliu sa Archívu Povereníctva vnútra nepodarilo zvládnuť úlohy riadenia archívnictva na Slovensku. Pozitívom však bolo zriadenie krajských archívov a vytvorenie Slovenskej archívnej komisie.
Uznesením vlády z 9. januára 1951 vznikla Štátna archívna komisia pri Ministerstve vnútra. Jej slovenskí členovia tvorili Slovenskú archívnu komisiu. Na prvom zasadaní prerokovala návrh na zriadenie Slovenského ústredného archívu a návrh jeho organizačného poriadku. Uznesením Zboru povereníkov z 20. mája 1952 bol zriadený Slovenský ústredný archív. Jeho organizáciu a činnosť upravil povereník vnútra 29. decembra 1952. Okrem základnej úlohy sústreďovať a sprístupňovať archívny materiál celoslovenského významu mal Slovenský ústredný archív usmerňovať, metodicky viesť a kontrolovať všetky krajské, okresné a mestské archívy na Slovensku. Plnil dočasne funkciu výkonného orgánu Slovenskej archívnej komisie.
Významným medzníkom v procese budovania organizačnej štruktúry archívnictva na Slovensku sa stalo vládne nariadenie č. 29/1954 Zb. o archívnictve zo 7. mája 1954, prvá legislatívna norma s funkciou zákona. Na základe vládneho nariadenia vznikol 1. októbra 1954 Štátny slovenský ústredný archív ako právny nástupca Slovenského ústredného archívu. V súlade s vládnym nariadením vznikla aj Slovenská archívna správa, ktorá prevzala na seba úlohy spojené s organizáciou a riadením archívnictva na Slovensku. Štátny slovenský ústredný archív mohol tak začať sústreďovať archívny materiál celoslovenského významu do depotov na hrade Červený Kameň a v Bratislave. V roku 1955 získal archív vlastnú budovu na Križkovej ulici v Bratislave.
Štátny slovenský ústredný archív počnúc 1. januárom 1956 prevzal do svojej správy archívne fondy Pôdohospodárskeho archívu, ktorý pôvodne vznikol roku 1947 pri Povereníctve pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V Štátnom slovenskom ústrednom archíve vzniklo oddelenie tzv. pôdohospodársko-lesníckych fondov, ktoré sa neskôr transformovalo na oddelenie dejín feudalizmu. V priebehu roku 1958 prevzal archív do svojej správy archívne fondy hodnoverných miest ako archívov historických verejnoprávnych inštitúcií celoslovenského významu: Hronského Beňadika, Jasova, Lelesa, ako aj Bratislavskej kapituly. Súčasne prevzal súkromný archív Bratislavskej kapituly so vzácnou knižnicou. Z iniciatívy Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní bol 1. augusta 1958 do Štátneho slovenského ústredného archívu začlenený Ústredný banský archív pre Slovensko v Banskej Štiavnici ako jeho detašované oddelenie.
Roku 1959 uzavrelo Ministerstvo vnútra a Ministerstvo školstva a kultúry dohodu o delimitácii archívnych dokumentov uložených v múzeách. Na základe uznesenia Zboru povereníkov č. 92/1959 bol s platnosťou od l. januára 1960 zrušený Archív Slovenského národného múzea v Martine a jeho zbierky prevzal Štátny slovenský ústredný archív. Týmto krokom sa zavŕšila prvá etapa budovania modernej celoslovenskej ústrednej archívnej inštitúcie.
V súvislosti s narastajúcim počtom archívnych fondov vznikla opäť otázka postavenia novej budovy archívu. Už v apríli 1957 predložil povereník vnútra Zboru povereníkov správu o stave a perspektívach archívnictva na Slovensku, ktorá obsahovala aj zámer postaviť pre Štátny slovenský ústredný archív novú budovu. Uznesenie Zboru povereníkov č. 94/57 z 2. apríla 1957 sa tak stalo zakladajúcou listinou novej budovy archívu, ktorá sa však začala stavať o dve desiatky rokov neskôr. Súčasne v tomto období znova začala rezonovať myšlienka vytvorenia Slovenského národného archívu. Návrh podaný Slovenskou archívnou správou v roku 1958 sa zrušením orgánov slovenskej exekutívy roku 1960 nerealizoval.
Zánik povereníctiev prinútil Štátny slovenský ústredný archív prevziať do úschovy enormné množstvo spisového materiálu z týchto úradov. Získal tým však kompletné registratúry slovenských ústredných orgánov štátnej moci a správy z obdobia 1945 až 1960. Na túto situáciu reagoval roku 1963 aj podpredseda SNR, a to vydaním nového štatútu archívu, ktorý upravoval jeho vnútornú organizačnú štruktúru vytvorením štyroch oddelení: a) oddelenia dejín feudalizmu; b) oddelenia dejín kapitalizmu; c) oddelenia dejín socializmu; d) oddelenia hospodárskych fondov (od 1. 1. 1969 sa toto oddelenie transformovalo na samostatný Štátny ústredný banský archív so sídlom v Banskej Štiavnici) a troch skupín: bádateľne, knižnice a filmotéky; fotolaboratória; konzervátorských a reštaurátorských dielní. Nová organizačná štruktúra archívu umožnila špecializáciu pracovníkov na konkrétne obdobia. Už v roku 1964 vydal Štátny slovenský ústredný archív dva diely sprievodcov po svojich archívnych fondoch a zbierkach.
Organizačné zmeny v archívnictve v dôsledku federatívneho usporiadania štátu, ako aj analýza jeho stavu a dosiahnutých výsledkov signalizovali potrebu upraviť daný stav zákonom. S novou legislatívnou úpravou sa ukazovala možnosť doriešiť aj postavenie archívov ako inštitúcií patriacich do vedeckovýskumnej základne.
Zákon SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve z 19. decembra 1975 zavŕšil snahy o vybudovanie organizovaného archívnictva. Štátny slovenský ústredný archív bol premenovaný na Štátny ústredný archív Slovenskej socialistickej republiky. Zákon pokladá Štátny ústredný archív SSR za hlavné vedeckovýskumné pracovisko v odbore archívnictva. Archív sa zapojil do štátneho plánu výskumu v koordinácii s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied.
Počnúc l. januárom 1978 archív ako samostatná rozpočtová organizácia získal plnú právnu subjektivitu a roku 1979 vydaním nového štatútu sa zmenila aj jeho organizačná štruktúra. K existujúcim oddeleniam pribudlo oddelenie predarchívnej starostlivosti, oddelenie historickej filmotéky, oddelenie laboratórií, oddelenie vedeckých informácií a ekonomicko-technické oddelenie.
Politické a spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sa odrazili aj v archívnej legislatíve novelizáciou zákona SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve. Zákon SNR č. 57l/199l Zb. (úplné znenie č. 332/1992 Zb.) kodifikoval premenovanie Štátneho ústredného archívu SR na Slovenský národný archív. Zavŕšili sa tak snahy archivárov, ktorí sa celé desaťročia snažili vybudovať centrálnu archívnu inštitúciu celoslovenského významu s týmto názvom.
17. mája 2002 bol prijatý nový Zákon Národnej rady SR č. 395/2002 Z.Z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

Geographical and cultural context

Mandates/Sources of authority

Administrative structure

Records management and collecting policies

Buildings

Holdings

Oddelenie starších fondov (OSF)
OSF svojou štruktúrou fondov a zbierok reprezentuje do značnej miery rôzne fázy vývoja ústrednej slovenskej archívnej inštitúcie.
Jeho azda najvzácnejšiu časť, čo do starobylosti historických dokumentov, predstavujú archívne komplexy cirkevných inštitúcií. Sú to predovšetkým súkromné historické archívy kláštorov premonštrátskej rehole v Jasove i Lelese, súkromný archív Bratislavskej kapituly a jej vzácna historická knižnica. Do skupiny archívov cirkevného pôvodu patrí aj v európskom archívnictve jedinečný komplex 6 fondov hodnoverných miest, ktoré pôsobili počas piatich storočí ako verejnoprávne inštitúcie na našom území a sú nezastupiteľným zdrojom informácií o vývoji stredovekého Slovenska.
Rozsahom najväčšiu skupinu fondov oddelenia tvorí 98 archívov šľachtických rodov a ich feudálnych panstiev, ktoré obsahujú súbory archívnych dokumentov z 13. - 20. storočia. Sú to archívy magnátskych šľachtických rodov Pálfi, Erdödi, Esterházi, Habsburg, Zai, Kubíni, Révai, ktorých členovia po stáročia stáli na významných postoch v rôznych politických a ekonomických štruktúrach uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie.
Sú tu aj archívy nižšej, na Slovensku veľmi početnej šľachty. Všetky tieto fondy poskytujú obrovské množstvo údajov o spoločenských vzťahoch a reáliách života na našom území v priebehu 13. - 20. storočia.
Zo známeho štátoprávneho vývoja v strednej Európe vyplynulo, že v tomto oddelení sú do roku 1918 iba fragmenty archívov ústredných orgánov štátnej moci a správy. Je tu však reprezentatívny súbor fondov verejných základín ako regionálnych orgánov ústredného ekonomického orgánu feudálneho štátu. Pramennú bázu pre 19. storočie významne dopĺňajú fondy niektorých vtedajších vysokých škôl, a najmä troch slovenských gymnázií.
Informačné bohatstvo archívnych fondov inštitucionálneho pôvodu najmä v ostatných rokoch významne dopĺňajú osobné archívne fondy, ktoré vznikli z činnosti významných slovenských osobností z politickej, hospodárskej, kultúrnej a iných sfér verejného života. V súčasnosti oddelenie spravuje 126 osobných fondov z 19. - 20. storočia.
Okrem klasických archívnych fondov je v oddelení aj 56 archívnych zbierok rôzneho charakteru, ktoré vytvorili zberateľskou činnosťou inštitúcie, osoby i archív.
Osobitnú dokumentárnu hodnotu majú súbory rôznych druhov historických máp a plánov z 18. - 20. storočia. Oddelenie eviduje takmer 40 000 jednotlivín tohto druhu archívneho materiálu, ktoré postupne odborne sprístupňuje pre potreby širokej bádateľskej verejnosti.
Súbor 383 archívnych fondov a zbierok OSF predstavuje 2 624 b. m. Ide zväčša o rukopisné historické dokumenty rôzneho druhu z 12. - 20. storočia spísomnené vo viacerých jazykoch.
Ako základná informačná pomôcka je bádateľom k dispozícii Sprievodca po fondoch a zbierkach oddelenia dejín feudalizmu (predchodca dnešného OSF), pričom rozhodujúca väčšina tu uložených archívnych celkov je bádateľsky prístupná prostredníctvom pôvodných i moderných archívnych informačných pomôcok.
Oddelenie nových fondov (ONF)
Oddelenie vzniklo 1. júla 1993 zlúčením bývalých oddelení dejín kapitalizmu a dejín socializmu. V súčasnosti toto oddelenie spravuje 351 archívnych fondov, ktorých pôvodcami boli najvyššie orgány štátnej moci a správy z obdobia 1. ČSR, Slovenskej republiky a povojnového obdobia Česko-Slovenska od roku 1918 až do roku 1968, v celkovom množstve 23 818 b. m.
Medzi najdôležitejšie a bádateľmi najvyužívanejšími archívnymi fondami z rokov 1918 - 1939, patria: Minister ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska (1918 - 1927), Krajinský úrad v Bratislave (1928 - 1939), ďalej referáty, expozitúry a oddelenia centrálnych ministerstiev existujúce na Slovensku v rokoch 1919 - 1928 a časť fondu Štátny pozemkový úrad v Prahe (1919 - 1938), písomnosti týkajúce sa 1. pozemkovej reformy na Slovensku.
Z obdobia existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945 sú to najmä tieto archívne fondy: Snem Slovenskej republiky, Úrad predsedníctva vlády, Kancelária prezidenta republiky, ministerstvá Slovenskej republiky, Ústredný hospodársky úrad, Policajné riaditeľstvo v Bratislave, Ústredňa štátnej bezpečnosti a Štátny pozemkový úrad v Bratislave.
Z obdobia po roku 1945 k základným archívnym fondom patrí Slovenská národná rada, Zbor povereníkov, a najmä fondy jednotlivých povereníctiev a ďalších ústredných úradov na Slovensku. Špecifické problémy poľnohospodárstva a lesníctva možno študovať aj vo fondoch Centrálna správa verejnozákladinových majetkov (1919-1954), stredné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov ([1937] 1938-1945 [1948]), Fond pre správu poľnohospodárskych majetkov (1942-1948 [1951]) a ďalších fondoch.
Zo zachovaných písomností bankových ústavov sa najviac využíva archívny fond Tatra banka (1884-1950).
Pri štúdiu cirkevných dejín bádateľom najviac poslúži archívny fond Slovenský úrad pre veci cirkevné ([1926] 1949-1956 [1958]) a archívny fond Slovenský náboženský fond (1945-1959). Z demografického hľadiska neoceniteľným prameňom sú dokumenty zo sčítania ľudu v rokoch 1930, 1940, 1950 a 196l.
Vo výpočte najzaujímavejších fondov by sme nemali zabudnúť na fondy politických strán, ako je napríklad Hlinkova slovenská ľudová strana (1921-1945), Strana slovenskej národnej jednoty ([1919] 1939-1947 [1958]), Demokratická strana na Slovensku (1925-1945 [1948]) a ďalšie.
Okrem týchto základných archívnych fondov oddelenie spravuje aj ďalšie, ktoré sú pre historické bádanie rovnako dôležité. Archívne dokumenty fondov tohto oddelenia nám umožňujú spoznávať dejiny krajiny a štátu, cirkevné dejiny, dejiny a vývoj politických strán, spoločností, spolkov, hnutí, sociálne pohyby obyvateľstva, dejiny firiem, pozemkové reformy, deportácie židovského obyvateľstva, socializáciu a industrializáciu Slovenska v 50. rokoch 20. storočia, stavby významných vodných diel, dejiny a vývoj štátnej správy, vývoj hraníc Slovenska, život a činnosť osobností atď.
Mnohé písomnosti sa využívajú v správnej agende a slúžia ako podklady na prídely pôdy, konfiškácie majetku, znárodnenie firiem, živností a podnikov, deportácie a násilné odvlečenia občanov, potvrdenia o národnosti, udelenie, respektíve odobratie štátneho občianstva a pod. V súčasnosti však z celkového množstva archívnych dokumentov, ktoré oddelenie spravuje, je na bádateľské účely sprístupnená menej ako polovica materiálu.
Ako základná informačná pomôcka je bádateľom k dispozícii Sprievodca po archívnych fondoch a zbierkach oddelenia dejín kapitalizmu (predchodca dnešného ONF).

Finding aids, guides and publications

Access area

Opening times

Access conditions and requirements

Accessibility

Services area

Research services

Reproduction services

Public areas

Control area

Description identifier

Institution identifier

UOB

Rules and/or conventions used

Status

Level of detail

Dates of creation, revision and deletion

Language(s)

Script(s)

Maintenance notes

Jakub, Benes

Access points

Access Points

Primary contact

Drotárska cesta 4072/42
Bratislava
SK 81102