Štátny archív v Bratislave

Identity area

Identifier

Authorized form of name

Štátny archív v Bratislave

Parallel form(s) of name

  • State archive in Bratislava

Other form(s) of name

Type

Contact area

Type

Address

Street address

Križkova 7

Locality

Bratislava

Region

Country name

Slovakia

Postal code

811 14

Telephone

02/ 57 28 31 11

Fax

02/ 57 28 32 00

Note

Description area

History

Štátny archív v Bratislave sa radí medzi najväčšie archívy v sieti štátnych archívov v Slovenskej republike. Vznikol na základe vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. o archívnictve pod názvom Štátny archív v Bratislave. V roku 1975 dostal podľa zákona SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve prívlastok ”oblastný”. Pomenovanie Štátny oblastný archív v Bratislave mal až do roku 2003. Zákon NR SR č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach mu s účinnosťou od 1.1.2003 znovu vrátil pôvodný názov.
Štátny archív v Bratislave pri svojom vzniku v roku 1954 prevzal do úschovy archívne fondy Bratislavskej župy, fondy ostatných organizácií krajskej pôsobnosti a Zbierku cirkevných matrík od Krajského archívu. Z bývalej pobočky Poľnohospodárskeho archívu v Trenčíne prevzal niektoré rodové archívy. V rokoch 1957-1958 prešiel do jeho úschovy aj materiál bývalých slúžnovských úradov a bývalého Krajského súdu (sedrie) v Bratislave, ktorý zanikol v roku 1954.
Súčasné postavenie štátnych archívov na Slovensku upravuje § 4 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktorý vstúpil do platnosti 1.1.2003. Uzákonil novú sústavu štátnych archívov zriaďovaných MV SR. Bývalé Štátne okresné archívy boli vyňaté spod riadenia okresných úradov a boli začlenené do rezortu Ministerstva vnútra SR ako pobočky štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou. Štátny archív v Bratislave tak získal 5 pobočiek: v Pezinku, Skalici, Šali, Trenčíne a Trnave.
Popri odbornej sprístupňovacej činnosti, predarchívnej starostlivosti, preberaní, evidovaní a ochrane archívnych dokumentov sa zamestnanci Štátneho archívu v Bratislave zaoberajú vybavovaním správnej agendy v súvislosti s rehabilitáciami, reštitúciami, dedičským konaním, potvrdením o zamestnaní a pod.
Ročne zaznamenávame okolo tisíc bádateľských návštev nielen zo Slovenska, ale tiež z blízkeho či vzdialeného zahraničia.
Štátny archív v Bratislave sídli na Križkovej ul. v Bratislave, kde je okrem administratívnej časti archívu, bádatelňa, príručná knižnica a časť depotov s najviac využívaným archívnym materiálom. Pre nedostatok úložných priestorov pridelilo Ministerstvo vnútra v roku 1974 archívu budovu kaštieľa v obci Plavecké Podhradie vzdialenej asi 60 km od Bratislavy. Kaštieľ je historickou pamiatkou zo 17. storočia postavenou v neskorogotickom slohu. Patril uhorskému palatínovi grófovi Pavlovi Pálffymu. Pálffyovcom patril až do roku 1918, kedy prešiel do vlastníctva štátu. V súčasnosti tu má Štátny archív v Bratislave rozsiahle depoty, kde sú uložené archívne fondy krajských inštitúcií a hospodárskych organizácií.

Geographical and cultural context

Mandates/Sources of authority

Administrative structure

Records management and collecting policies

Buildings

Holdings

Množstvom archívneho materiálu (1428 archívnych fondov a zbierok v rozsahu 6546 bežných metrov) sa Štátny archív v Bratislave radí medzi najväčšie archívy v sieti štátnych archívov SR. Vo svojich depotoch ochraňuje archívne dokumenty počnúc 13. storočím (najstarší originálny dokument je datovaný rokom 1252 a pochádza z archívneho fondu rodiny Kondé) až po súčasnosť (písomnosti Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave z rokov 1969 – 1991).
Bádateľom je popri dvoch zväzkoch archívnych sprievodcov k dispozícii veľký počet archívnych pomôcok (inventárov a katalógov).
Kmeňovými fondmi archívu sú písomnosti Bratislavskej župy, Krajského národného výboru v Bratislave a krajských justičných orgánov.
Najväčšiu skupinu písomností z obdobia Bratislavskej župy I 1398 - 1922 tvoria rozhodnutia generálnych kongregácií ako najvyššieho orgánu župnej samosprávy. Ďalšiu skupinu župných písomností predstavujú daňové súpisy obyvateľstva, významné pre výskum dejín obcí. Obsahovo bohaté sú urbárske písomnosti, ktoré vznikli na základe Tereziánskeho urbára ako dôsledok riešenia sporov medzi šľachtickými vlastníkmi pôdy a poddanými. Každá obec v župe má svoje písomnosti spolu s katastrálnymi mapami.
Premenu spoločnosti v podmienkach I. Československej republiky dokumentuje archívny fond Bratislavská župa II 1923 – 1928. Materiál tohto fondu možno využiť na štúdium vývoja politickej moci v župe, dejín obcí, miest, spolkov, politických strán, dopravy, zdravotníctva a pod.
V rokoch 1929 – 1939 štátna správa na úrovni župy neexistovala. Posledným obdobím existencie župy je obdobie rokov 1940 – 1945 ovplyvnené vojenskými udalosťami. Písomnú agendu archívneho fondu označeného Bratislavská župa III je možné využiť na výskum vnútropolitických pomerov na území župy, zriaďovanie pracovných táborov, sledovanie hospodárskej situácie v okresoch župy. Obsahuje opatrenia proti Židom a cudzím štátnym príslušníkom.
V roku 1949 vznikol na základe zákona č. 280/1948 Zb. Bratislavský kraj a spolu s ním aj Krajský národný výbor v Bratislave ako orgán miestnej štátnej správy. Existoval až do roku 1960, kedy bol zákonom č. 36/1960 vytvorený Západoslovenský krajský národný výbor, ktorý fungoval až do konca roka 1990.
Dôležité miesto medzi archívnymi fondmi Štátneho archívu v Bratislave zaujímajú svojím významom fondy súdnej správy. Od roku 1872, kedy sa výkon súdnej moci oddelil od verejnej správy, existoval Krajský súd (sedria) nepretržite až do roku 1954. Okrem občiansko-právnych a trestných písomností je súčasťou fondu Krajského súdu aj firemný register do r. 1948. Obsahuje veľmi bohatý a bádateľskou verejnosťou často využívaný zdroj informácií pre výskum rôznych firiem pôsobiacich na území bývalej Bratislavskej župy.
Vzácny je tiež materiál ľudových súdov z rokov 1945 – 1948. Tieto súdy slúžili ako retribučné súdy na stíhanie zločinov z obdobia 2. svetovej vojny. Archívny materiál dokumentuje udalosti z obdobia Slovenského štátu (1939 – 1945), ako aj nástup komunistického režimu u nás.
Z archívnych fondov súdnej správy majú veľký význam fondy Štátneho súdu v Bratislave 1948 – 1952 a Štátnej prokuratúry v Bratislave 1948 – 1952, bez ktorých by nebolo možné vykonať rehabilitáciu a následné odškodnenie občanov, ktorí boli v 50-tych rokoch politicky prenasledovaní. Pre obdobie I. ČSR je zaujímavý aj fond Štátne zastupiteľstvo 1919 – 1950.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje Zbierka cirkevných matrík z rokov 1616 – 1895. Zákonom č. 268 z r. 1949 Zb. boli všetky cirkevné matriky vyhlásené za majetok štátu a prešli do správy najskôr národných výborov a neskôr štátnych oblastných archívov. V Štátnom archíve v Bratislave sú sústredené matriky cirkví rímskokatolíckej, evanjelickej augsburského vyznania, reformovanej (kalvínskej) a židovských náboženských obcí z územia bývalého bratislavského kraja. Matriky sú bohato využívané pre genealogické bádanie, či výskum regionálnych a obecných dejín.
Štátny archív v Bratislave v zmysle zákona o archívoch a registratúrach preberá do úschovy a vo svojich depotoch ochraňuje aj rozsiahly súbor archívnych fondov hospodárskych organizácií.
Skladba a obsah archívneho materiálu uloženého v Štátnom archíve v Bratislave má v prvom rade regionálny charakter. Odzrkadľuje spoločenský, hospodársky a kultúrny život západoslovenského regiónu a jeho obyvateľov. Nakoľko však bývalá Bratislavská župa a celý región, ktorý je v pôsobnosti Štátneho archívu v Bratislave susedí s územím iných štátov, obsahujú jeho archívne fondy informácie presahujúce rámec jedného regiónu či štátu. V archívnom fonde Bratislavská župa I. (1398-1922) môžeme nájsť napríklad písomnosti týkajúce sa prechodu vojska cez hranice, či spisy dokumentujúce hospodárske vzťahy so susedným Rakúskom, alebo spoluprácu pri stíhaní zločincov prechádzajúcich z Rakúska do Uhorska (mandát Karola VI. o spolupráci Bratislavskej župy s Rakúskom pri stíhaní zločincov z roku 1707), spoločné opatrenia proti šíreniu morových epidémií z roku 1738 a pod. Rovnako tiež vo fonde Bratislavská župa II. (1923-1928) môžeme nájsť informácie vzťahujúce sa viac či menej na územie Rakúskej republiky, napr. spisy týkajúce sa malého pohraničného styku s Rakúskom, vypovedania československých štátnych príslušníkov z Rakúska, ilegálnej prepravy osôb do Rakúska, či návštevy nemeckých škôl v Rakúsku židovskými deťmi z Československa. Nájdeme tu tiež spisy o najímaní slovenských poľnohospodárskych robotníkov na prácu do Rakúska, či dohodu s Rakúskou republikou o zamedzení prenosu nákazlivých chorôb zvierat.
Z cirkevných fondov uložených v Štátnom archíve v Bratislave môžeme spomenúť napr. Mariánsku provinciu františkánov v Bratislave (1253-1918).
Na záver možno konštatovať, že informačný potenciál archívneho materiálu Štátneho archívu v Bratislave je predovšetkým predmetom záujmu historikov zaoberajúcich sa regionálnymi dejinami a domácej ako aj zahraničnej bádateľskej verejnosti pátrajúcej po koreňoch svojej rodiny prípadne uplatňujúcej si svoje dedičské nároky. Informácie, ktoré archívne fondy nášho archívu poskytujú však možno využiť aj na dokreslenie historických udalostí a súvislostí celoslovenského či európskeho významu.

Finding aids, guides and publications

Access area

Opening times

Access conditions and requirements

Accessibility

Services area

Research services

Reproduction services

Public areas

Control area

Description identifier

Institution identifier

UOB

Rules and/or conventions used

Status

Level of detail

Dates of creation, revision and deletion

Language(s)

Script(s)

Maintenance notes

Jakub, Benes

Access points

Access Points

Primary contact

Križkova 7
Bratislava
SK 811 14